Home

Ciele chovu II


Proti dobám pred 10 rokmi sa situácia veľmi zmenila. Chov dalmatíncov sa utlmil, takmer zanikol. Z jedného z najlepších chovov v Európe toho veľa neostalo. Dva roky nebol na Slovensku ani jeden vrh a záujem o šteňatá je minimálny. Z výstav slovenské odchovy úplne nezmizli iba vďaka manželom Gũrtlerovcom. Náš klub sa snaží o prežitie a počty dalmatíncov na slovenských výstavách sú veľmi nízke. Ťažko povedať, prečo je to tak, veď v Čechách sa dalmatínce chovajú ďalej a ich kvalita sa výrazne zlepšila.

Napriek týmto problémom sa nevzdávame. Tento rok sa podarilo zorganizovať klubovú výstavu a bol aj zapísaný jeden vrh. Bonitácia sa uskutočnila v rámci klubovej výstavy, žiaľ zúčastnila sa jej iba jedna sučka. Vďaka pánovi Strečkovi máme dokonca webovú stránku.

Napriek malému záujmu o šteňatá treba udržať dobrú kvalitu odchovov. Ciele chovu sa veľmi nezmenili, ide nám o zdravého dalmatínca s korektným exteriérom a dobrou povahou. Chov takýchto zvierat je možný aj napriek mizivému počtu chovných jedincov na Slovensku, lebo dnes už netreba za špičkou chodiť veľmi ďaleko.


Najviac sa zmenil pomer hnedo a čiernobodkovaných šteniat. Hnedé bodkovanie je už takmer v prevaha. Trochu sa zmenil aj typ, slovenské dalmatínce boli dosť veľké a mali silné kosti, dnes vídať hnedé jedince, ktoré sú menšie, ale žiaľ majú aj slabšiu kostru. Pri hnedobodkovaných dalmatíncoch je oveľa ťažšie udržať rovnomernú sýtosť bodkovania a správny odtieň hnedej. Často je sfarbenie na chrbte oveľa tmavšie, skoro čierne a na miestach, kde sa u čierno trieslovo sfarbených plemien objavuje pálenie, je sfarbenie svetlé, niekedy skoro žlté. To je samozrejme vážny problém a je aj vecou rozhodcov, aby túto chybu neprehliadli.

Na záver niečo príjemné, čerstvo zapísaný vrh vyzerá veľmi nádejne, šteňatá sú veľmi vyrovnané, zatial sľubne bodkované - aj tie hnedé a majú silné kostry. Treba len dúfať, že noví majitelia niekedy zavítajú aj na výstavy.

Ľudmila Fintorová
poradkyňa chovu
09/2006

 

Top